fcielkin blog

Ráno pred siedmou som šla vlakom do Blavy. MHD mala byť zdarma, lebo boli dni Bratislavy. Ale keby to tato nepočul v rádiu, tak o tom vôbec neviem. Nikde na zastávke som nevidela oznam. A keďže som nastupovala zadnými dverami, tak ani v autobuse som sa to nedozvedela. A veru zo desať ľudí si lístok v autobuse cvaklo. A na každej ďalšej zastávke pribúdali ďalší cvakajúci. No veď podpora MHD je fajn. Keď bol v Thessalonikách deň bez áut, boli strojčeky na označovanie lístkov vypnuté. A tak, aj keď sme o tom nevedeli, mohli ísť naozaj zadarmo.
Vzhľadom na nedeľnú frekvenciu spojov do Blavy, bola som na letisku už tri hodiny pred odletom. Ešte, že to lietadlo išlo na čas. Vlastne, asi 10 minút sme čakali, lebo nad Londýnom bola zložitá situácia a aj tak sme pristáli s 5 minútovým predstihom. Počasie bolo fajn, celá Európa ako na dlani, teda až po kanál, kde začali mraky.
Po prílete sme došli k malému vláčiku spájajúcemu letisko s vlakovou stanicou. Vláčik je vlasne pozemná lanovka kuszok.bus.photos.fotopic.net/p47514159.html. Prvé, čo nás zarazilo, že tabuľa, ktorá ukazuje kedy vláčik príde, hlásila, že systém nefunguje. Ale laná boli v pohybe, tak sme počkali. Potom prišli obidva vláčiky naraz. Zaujímavé. No ale nasadli sme. Chvíľu sa nič nedialo, potom v reproduktore zachrapčalo a nejaký ujo nám oznámil, že na stanici je požiarny poplach, že budeme mať chvíľu mečkanie, kým to vyšetria. Vybalila som chleba s rezňom, keďže som od rána nejedla a urobila si pohodlie. Po asi 10 minútach reproduktor zachrapčal opäť a ujo upresnil situáciu. Na stanici našli podozrivú batožinu, je tam polícia a stanicu evakuovali. A že máme ísť pred budovu letiska, kde nás vyzdvihne náhradná doprava a privezie k stanici. Ale že dnu nás nepustia. No nevadí. Vyšli sme von a čakali... Náhradná doprava nikde. A ani nie za 5 minút sa vláčiky pohli. Tak sme sa opäť vrátili dnu, počkali na najbližší vláčik a odviezli sa na stanicu. Vlak nám išiel vpodstate hneď, lebo keď bola stanica evakuovaná, vlaky nechodili.
V Coventri som našťastie nečakala dlho na autobus a za 3/4 hodinku som bola u nás v mestečku. Obloha sa pomaly zaťahovala, tak som pridala do kroku. Mám to od autobusu asi 10-15 minút do kopca a z kopca. V polke cesty hore začalo pršať. Keď som došla na vrch ulice, začalo pršať viac. Z kopca som už utekala, lebo obloha nesľubovala nič dobré. Ešte že kufor mal kolieska a poslušne utekal za mnou. Domov som dobehla už poriadne mokrá, ale keď som zavrela dvere, začala taká menšia prietrž mračien a postupne sa aj krúpy pridali. Ale to už som bola doma a popíjala čajík a zakusovala báječnú maminu vianočku.